Rozpravali sa o hviezdach a zabavali sa na roznych vtipoch.
"Oci, chces pocut vtip?" - zacal ockov maly syncek.
"No povedz." - reagoval ocino.
"Vtip, vtip, vtip. Ktory je najvtipnejsi?"
"Ten druhy?" - hadal ocino.
"Nie. Prvy, ostatne po tom prvom opakuju"
Smiali sa a pomaly zaspali jeden vedla druheho vo svojom skromnom byte, ktoreho vybavenie napovedalo o jej nie moc najlepsej financej situacii. Rano sa syncek pyta ocina: "mozem ist dnes po skole s tebou k tebe do prace?" "Jasne ze mozes. Pridem po teba a spolu pojdeme na most a uvarime si aj horucu cokoladu aby nam nebola zima" Casto braval synacika zo sebou na most a ucil ho ako dvihnut obrovsky zelezny most ked isiel po rieke parnik a ako ho najrychlejsie a nudzovo spustit ked v dialke vidiet vlak. Ocino posadil synceka k rieke a prikazal mu aby sa kolajniciam vyhybal. dohodli sa ze za hodinu pride vlak a ocino pride po neho a necha ho dvihnut most a potom spustit. K mostu prisiel parnik a ocino postlacal gombiky na riadiacom panely, ktore uviedli do pohybu obrovske motory a mechanizmy pod mostom aby most vcas zdvihli a parnik mohol bezpecne a nerusene prejst po rieke. Most nechal dvihnuty a siel si spravit kavu. Vlak ma prist az za hodinu. Mylil sa. Prave v tento den sa menil cestovny poriadok. Vlak siel o hodinu skor. Kudol dymu a piskanie lokomtivy uz z daleka hlasili ze sa priblizuje. Otec vsak nic nepocul Syncek zacul bliziaci sa vlak a zacal kricat od rieky na ocina ze vlak ide skor ako obvykle. zufalo krical ale ocino ho nepocul. Nevedel co ma spravit. Most bol zdvihnuty a vedel ze ak nebude vcas spusteny, cestujuci vykolajenie vlaku nemusia prezit. Rozbehol sa k poklopu ktory zakryval strojovnu pod mostom a pristup k nudzovej cervenej pake ktorou sa dal most ovladat v nudzovom pripade. Otec pribehol k obrovskemu oknu a zbadal v dialke bliziaci sa vlak. Zacal kricat na syna. Nebol tam. Spanikaril ked ho tu vsak uvidel ako lezi na zemi pri poklope do strojovne. krical nanho. No on ho vsak nepocul a viac sa nahynal za nudzovou pakou v strojovni. Otec uz iba videl ako jeho maly 10 rocny syncek spadol do strojovne. vedel ze su tam obrovkse motory, retaze a rozne prevody. Urcite v nich uviazol. Zufaol krical za svojim jedinym synom. Bol vsetkym co mu ostalo. Nemal na svete uz nikoho okrem neho. Nevedel co ma robit. Spustit most, alebo zachranit najprv svojho syna. cas sa kratil.
Medzitym vo vlaku na WC sedela mlada dievcina, ktora si chcela pichnut davku. zapalila zapalovac a nad plamenom drzala lyzicku s akousi hnedou tekutinou ktora pomaly bublala. pripravene mala aj skrtidlo a injekcnu striekacku. Uz neraz s tym chcela skoncovat a urovnat vztahy so sestrou a s rodicmi. Tak velmi po tom tuzila.
Otec bol zufaly. V ohlusujucom kriku sa mu zacali drat von slzy. Vedel, ze ak spusti most, svojho jedineho synceka strati. Strati ho navzdy. Oborvske motory a retaze mu vezmu jediny poklad v zivote. Svojho syna. Ak most vcas nespusti, vsetci cestujuci zahynu v zajati ladovej vody. Zacal bezhlavo behat medzi dverami a ovladacim panelom. cas sa kratil a on sa musel rozhodnut. Rukou krcovito chytil velku cervenu nudzovu paku na stene. S tou pakou sa cele spustanie mosta urychlilo. Na gombiky uz nebol cas. Dve sekundy drzal paku v ruke a zavrel oci. Stiahol paku. Most sa dal do pohybu a on utekal co najrychlejsie von. Most dopadol v poslednej sekunde. Vlak presiel bez problemov a pokracoval si dalej v kludnej jazde. Otec stal pri vlaku a plakal. Zufalo plakal, ruky vystieral k nebu, v tvari mal zufalstvo. Obrovske zufalstvo a bolest aku este nikto nikde nevidel. padol na kolena, ruky mal stale vystrete k nebu a tvar mu krcovito zvierala bolest. Nasiel bezvladne telo svojho syna. Syna, ktoreho obetoval pre zivoty cudzich ludi, ktorych v zivote nevidel. V naruci drzal telo svojho syna a plakal. Prave vo chvili ked ho silno stiskal, siel okolo vagon v ktorom sedela dievcina, pripravena si dat svoju davku. Uvidela cloveka, ktory drzi bezvladne telo maleho chlapca a zufalo place a v tvari ma neskutocne zufalstvo. Hned jej bolo jasne co sa stalo. odhodila lyzicku na zem a zapalovac splachla v zachode. Musi zmenit svoj zivot. Ich pohlady sa stretli a hoci to trvalo zlomok sekundy, zdalo sa im ze to trva vecnost ako na seba hladeli. Dlho sa nemohol zmierit zo smrtou svojho syna. Nemusel to spravit. Nemusel ho obetovat pre zivoty druhych. Ale spravil to. Vzdal sa svojho syna koli zivotom druhych ludi. Spravi obdivuhodny skutok a nikto z cestujucich sa nikdy nedozvedel, vdaka komu a comu mozu zit dalej. Muz sa odstahoval do ineho mesta, zmenil pracu - zmenil zivot.
Dievcina skoncila s drogami, zmierila sa s rodinou, urovnala vsetky vztahy, nasla si manzela, mali spolu krasne dieta. Zmenila svoj zivot. Pre ten jeden zivot strata syna nebola bezvyznamna.
Boh dal svojho syna za nas. Obetoval ho aby sme mohli zit. Nemusel to spravit. mohol ho nechat pre svoje potesenie. Nie. Zmen svoj zivot teraz. Pre tvoj zivot strata Bozieho syna nebola bezvyznamna. Ma velky vyznam. Jeho syn je mostom k Nemu. "Pane, chcem zmenit svoj zivot. Chcem ho dat pre teba. Ty si obetoval svojho syna aby si ma zachranil. Chcem byt tvoj. Amen"
