Tato fraza by mala byt nieco viac ako len rozhodnutie v zivote..
Svojho zivotneho partnera si vyberieme, stojime pred oltarom s rozhodnutim ze s dotucnou osobou chceme byt cely zivot.. vyslovime manzelsky slub, ktory k svadobnemu obradu patri, a ideme dalej. len co ak sa nase rozhodnutie ukaze ako velmi tazke, nakladne na nase nervy, trpezlivost ide do krajnosti, a my zbierame pokoj po zrnkach zo sameho dna nasej osoby.. co potom? co z manzelskeho slubu plati na takuto situaciu? ale podla mojho nazoru manzelsky slub nie je o rozhodnuti. ved co ak sa rozhodnem ze si kupim nejaky tovar, o ktorom som presvedceny ze potrebujem a casom zistim ze sa bez neho uplne zaobidem.. je to zle rozhodnutie.. a zbytocne.. co tym chcem povedat, je to, ze manzelsky slub nie je a nikdy nebol o rozhodnuti...
manzelsky slub nas VYZYVA k tomu, aby sa to co vyslovujeme, stalo nasim zivotnym stylom... nejdem a ani nechcem rozoberat cely manzelsky slub.. ale podstata je ta, ze ked sa nieco tak dolezite co je spojene s nasou rodinou, s clovekom ktoreho mame najradsej, s ktorym chceme byt cely zivot, stane nasou sucastou.. zivot pojde lahsie.. nebudeme sa rozhodovat ci milovat v akej konkretnej situacii.. nebudeme premyslat ci je spravne milovat v dobrej situacii a nakolko je spravne milovat niekoho v zlej situacii... bude to skratka nasou sucastou.. bude to samozrejmost.. bude to nas zivotny styl v rodine.. o co lahsie sa zvladaju problemy ked je takato dolezita fraza nasho zivota spojena s nasim zivotom tak pevne ze si ani neuvedomujeme ze naplname kazducke slovo co sme vyslovili napr pred 20-timi rokmi.nevieme pokial to neskusime..
cely manzelsky slub znie krasne.. je krasne povedany.. a zit ho je velmi velmi tazke... ale ked sa stane sucastou nasho zivota.. nebudeme HO zit.. ale on bude zit v nas.. a bude samozrejme ze svojej laske po 30 rokoch manzelstva donesieme domov ruzu "len tak" ... nebude to nahodou, to spominane ".. v dobrom .." ?
