01 - Novy zaciatok

Autor: Martin Stračiak | 22.2.2021 o 5:18 | (upravené 22.2.2021 o 5:26) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  40x

Sklucujuci pocit drzi v zajati moju mysel. Ked si uvedomenie opakovaneho zaciatku vyvola pochybnosti o samotnej podstate bytia a moznosti niekedy dosiahnut koniec snazenia sa o zmierenie a pokoj.

Ked ma okolnosti donutia priznat si hroznu skutocnost, ktora by ma nenapadla ani v najhorsom sne. Byt sputany a pritom oslobodenie je na dosah ruky. Nevladnost naciahnut sa za tym kto moze vsetkemu urobit koniec. Poziadat o oslobodenie  navonok alebo vnutri?

Byt uprimny k sebe samemu je take tazke. O co viac k blizkym a k Nemu. Je to take tazke. Zamknuta mysel a uplakana dusa by to chceli vykricat do sveta ale hrdlo je stiahnute a nevyda ani hlaska. Jedine "odpust" sa tazko derie z ust dufajuc ze sa mysel oslobodi a dusa najde prislubeny pokoj. Chciet pokracovat nikdy nebolo tazsie. Minulost, pritomnost a buducnost ma drzia na mieste a pritom by som chcel byt tam, kde uz som raz bol. Na dosah k vecnemu oslobodeniu a pokoju, ktory prehlusi hlasity narek kdesi uprostred. Ked uvedomenie si, ze hladanie dovery musi zacat znovu, akokeby sa to este nikdy nestalo. Hlupak! Kto zahodi vsetko co mal, cim bol, a co pre Neho znamenal. Nepomoze mi plac, nepomoze mi nikto a nic. Lutujuce pichlave pohlady sa ma snazia upokojit. Iskierka nadeje vsak rozducha ohen, ktory berie zo sebou vsetko co som za cely ten cas budoval a vsetko zhori behom zlomku sekundy. Znovuziskanie dovery nebolo nikdy take tazke. V tom pride Jeho hlas ako vanoku prostred letneho dna a ukludni batola placuce uprostred plamenov. A potom pride pocit, ze potreba ziadat o odpustenie aby som si ziskal davno stratenu doveru je uplne zbytocna. Dakujem

 

Matus 13:13, V podobenstvách im hovorím preto, že hľadia, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú ani nechápu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?